Výroba hodvábnej tkaniny

Hodváb sa zo zámotku odmotáva a navíja na cievku. Ako sa s tým začalo? O tom je veľa mýtov a legiend. Podľa jednej legendy si čínska cisárovná Si Ling-š’ všimla, že jej z moruše padol do šálky čaju zámotok. Ako sa ho snažila vybrať, zachytila ho za jemné hodvábne vlákno a zaň ho vytiahla von. Tak sa zrodil proces namotávania, ktorý je dnes automatizovaný.

Aby sa dali zámotky predať, priadka, ktorá je v nich, musí byť usmrtená ešte predtým, ako sa vykuklí. Táto hrozná úloha sa vykoná horúčavou. Kazové zámotky sa vytriedia a ostatné sú pripravené na spracovanie. Najprv sú vložené do horúcej vody alebo sú vystavené pare, aby sa vlákno uvoľnilo. Potom otáčavé kefy zachytia koniec vlákna. V závislosti od požadovanej hrúbky sa môžu do jednej priadze spriasť vlákna z dvoch alebo viacerých zámotkov. Táto priadza sa navíja na cievku a pritom sa suší. Surový hodváb sa opäť namotáva, ibaže na väčšiu cievku, takže z neho vznikne pradeno požadovanej dĺžky a hmotnosti.

Možno aj na vás pôsobí hodvábna tkanina svojou hebkosťou a jemnosťou tak, že by ste si ju najradšej priložili k lícam. Vďaka čomu má táto tkanina takú výnimočnú textúru? Jedným faktorom je odstránenie sericínu, ktorý obaľuje fibroínové vlákna. Hodváb, z ktorého nebol odstránený sericín, je drsný na dotyk a ťažko sa farbí. Napríklad hodvábny šifón má zrnitú textúru, pretože v ňom zostáva isté množstvo sericínu.

Druhý faktor je počet zákrutov, teda koľkokrát je priadza stočená. Napríklad japonská tkanina habutai je na dotyk jemná a hladká. Má málo zákrutov alebo nemá žiadne. Hodvábny krep má na rozdiel od nej zrnitú, zdrsnenú textúru. Má vysoký zákrut.

Farbenie je ďalší dôležitý proces. Hodváb sa ľahko farbí. Štruktúra fibroínu dovoľuje farbám preniknúť do hĺbky, preto sú farby na hodvábe výnimočne stále. Navyše, hodváb na rozdiel od syntetických tkanín pozostáva aj z kladných, aj zo záporných iónov, preto takmer každé farbenie povedie k dobrému výsledku. Hodváb sa dá farbiť ako priadza, teda skôr ako sa utká na tkáčskom stave, alebo ako utkaná látka. Pri farbení kimon známou metódou juzen sa krásne motívy ručne maľujú a farbia na utkanú hodvábnu látku.

Hoci väčšina hodvábu pochádza z krajín, ako je Čína a India, francúzski a talianski módni návrhári vo svete stále vedú v tvorbe vzorov na hodváb. Pravdaže, dnes sa vyrábajú umelé vlákna, ako je umelý hodváb a nylon, a vďaka nim sa na trh s oblečením dostávajú mnohé látky, ktoré nie sú až také drahé. No nič sa nevyrovná hodvábu. „Napriek pokrokom vedy sa hodváb nedá vyrobiť synteticky,“ hovorí riaditeľ Múzea hodvábu v Jokohame v Japonsku. „[O hodvábe] vieme všetko od molekulového vzorca po jeho štruktúru. No nevieme ho napodobniť. Ja tomu hovorím tajomstvo hodvábu.“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU