Tajomstvo hodvábu

Hodváb vyrábajú húsenice motýľov z čeľade priadkovitých. Hoci je v tejto čeľadi veľa druhov motýľov, najkvalitnejší hodváb vyrába priadka morušová, ktorá má latinský názov Bombyx mori. Na výrobu hodvábnej tkaniny je potrebných veľa húseníc, preto sa rozvinul chov priadky morušovej. Rodina Šoičiho Kawaharadu, ktorý býva v japonskej prefektúre Gunma, je jednou z približne 2000 domácností, ktoré sa v tejto krajine stále venujú tejto namáhavej práci. Z ich jednoposchodového domu, ktorý je vhodne postavený na chov priadok a stojí na úbočí kopca, je výhľad na morušový háj.

Samička motýľa priadky morušovej môže naklásť až 500 vajíčok veľkosti špendlíkovej hlavičky. Asi o 20 dní sa z vajíčok vyliahnu húsenice. Tieto húseničky sú nenásytné. Vo dne v noci neprestajne žerú morušové listy — a iba morušové listy. Už po 18 dňoch sú húsenice 70-násobne väčšie než po vyliahnutí a za ten čas štyrikrát zvlečú kožu.

Pán Kawaharada chová na svojej farme asi 120 000 húseníc. Keď si pochutnávajú na listoch, znie to, akoby na listy padal silný dážď. Hmotnosť dospelej húsenice je až 10 000-krát väčšia než pri jej vyliahnutí! Potom je húsenica pripravená vytvoriť zámotok.

Keď húsenica dospeje, jej telo sa stane priesvitným a to je znamenie, že nastal čas priasť. Keď sa húsenice stanú nepokojnými a začnú si hľadať miesto na zakuklenie, je to čas, aby boli zhromaždené do debničiek s mnohými štvorcovými priehradkami. V nich vylučujú jemné biele vlákno , až sa celé zababušia do hodvábu.

Pán Kawaharada má v tomto období najviac práce, pretože všetkých 120 000 húseníc začne priasť približne v tom istom čase. V mnohých radoch visia početné debničky v chladnom vetranom podkroví na prvom poschodí domu.

Kým sú húsenice v debničkách, prebieha v nich úžasná premena. Strávené morušové listy sa menia na fibroín, bielkovinu, ktorá je vylučovaná dvoma žľazami prechádzajúcimi celým telom húsenice. Ako je fibroín vytláčaný cez tieto žľazy, je obaľovaný lepkavou látkou nazývanou sericín. Obe fibroínové vlákna sú sericínom zlepené dokopy a potom sa z tela húsenice dostanú von cez snovaciu bradavku pri ústach. Na vzduchu tento tekutý hodváb stuhne a vytvorí sa z neho jedno vlákno.

Keď už raz húsenica začne chrliť hodváb, nič ju nezastaví. Priadka pradie rýchlosťou 30 až 40 centimetrov za minútu, pričom neprestajne pohybuje hlavou. V jednom zdroji bol uvedený odhad, že kým priadka dokončí zámotok, urobí asi 150 000 takýchto pohybov. Po dvoch dňoch a dvoch nociach pradenia vyrobí húsenica vlákno dlhé až 1,5 kilometra.

Len za jeden týždeň pán Kawaharada pozbiera 120 000 zámotkov, ktoré potom odošle na ďalšie spracovanie. Na jedno kimono treba približne 9000 zámotkov, na jednu kravatu asi 140 a na jeden hodvábny šál ich môže byť potrebných vyše 100.

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU